Preskočiť na obsah Preskočiť na hlavnú navigáciu Preskočiť na pätičku

Spoluzodpovednosť za našu spoločnú misiu

5. synodálna téma

Zdieľanie spoluzodpovednosti za našu spoločnú misiu

Piata synodálna téma nás pozýva uvažovať a viesť dialóg o spoluzodpovednosti za našu spoločnú misiu. Prečo? Lebo synodalita ako spoločné kráčanie slúži poslaniu Cirkvi, na ktorom sú povolaní podieľať sa všetci jej členovia.1 Týmto poslaním je hlásať evanjelium všetkým národom, zdieľať radostnú zvesť o trojjedinom Bohu, otvárať cesty k poznaniu Boha lásky a vzťahu.

Poznanie Boha pramení z lásky

Podobne ako je tomu medzi ľuďmi, keď jeden druhého môže skutočne poznať iba v láske, keď vstúpia do vzťahu a navzájom si otvoria srdcia, tak aj poznanie Boha pramení z lásky.2 Neznamená to, že nemôžeme poznávať, pomenovať a učiť pravdy o Bohu, no hrozí tu, že zredukujeme vieru ako spoločenstvo a vzťah s Bohom na dokonalý obsah, kde veriť znamená iba prijať konkrétne učenie zredukované do jasných formulácií, otázok a odpovedí a vieru ako postoj zase zjednodušíme na etiku a morálku. V takto chápanej teológii nie je možné komunikovať s Bohom, lebo stratila spojenie so životom a so spoločenstvom Cirkvi a Boh v nej ostáva ďaleko od ľudí.3 Normálne sa človek na Boha, ktorého poznáva iba ako súčasť myšlienkového systému neobracia. T. Špidlík pre lepšie pochopenie používa príklad malého dievčatka, ktoré na narodeniny dostalo od mamičky krásnu bábiku. Mamička jej odporúčala, aby sa o ňu starala, ako keby to bolo jej dieťatko. Po nejakom čase sa však dozvedela, že dievčatko hodilo bábiku do piecky a spálilo ju. Tak sa jej karhavo spýtala: „Prečo si to urobila?“ Maličká sa bránila a so slzami v očiach odpovedala: „Stokrát som jej hovorila, ako ju mám rada, ale bábika mi ani raz neodpovedala. Na čo by mi teda bola?“ Ak chceme ohlasovať Boha osobného vzťahu, nemôžeme ho degradovať na niečo statické a pasívne, neschopné komunikácie a sebaodhaľovania. Takto poznaný Boh v konkrétnom živote človeka neexistuje.4 Preto, ako cituje Benedikt XVI. sv. Gregora z Nyssy, nie je ani tak dôležité niečo o Bohu vedieť,5 ako mať Boha v sebe a to platí aj pri hlásaní evanjelia.

Dôležitosť vzťahu

Samotné poznanie nás nenaplní, potrebujeme čosi viac, potrebujeme blízkosť, potrebujeme vzťah. Vieme, že zástupy prichádzali za Ježišom a žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, cítili, že sa dotýka ich sŕdc. (Por. Mt 7,28.) Farizeji a zákonníci síce mali náuku, no nikto za nimi nechodil, lebo sa nedotýkali sŕdc ľudí. Zaujímavá paralela, s dnešnou dobou, lebo sa zdá, že je ľahšie ohlasovať evanjelium v krajinách, ktoré neboli kresťanské ako v kresťanských. Tie akoby boli zablokované pred radostnou zvesťou. Nemôže byť jedna z príčin tohto problému absencia vzťahu pri ohlasovaní viery? Po Tridentskom koncile sa stratilo obdobie mysticizmu. Možno práve kvôli tomu, že sme mali mnohé pomenované a zadefinované, no absentoval vzťah, ktorý oslovuje. Lebo v mystikoch spoznávame osobnosti, ktoré cez osobný vzťah s Bohom prišli k takému poznaniu, ako máme zaznamenaný v dogmách, no ich poznanie je tak hlboké a krásne, že oveľa viac oslovuje ľudí.

Zažívať a dávať Božiu lásku

Mojžiš chcel vidieť Božiu tvár. (Por. Ex 33, 12n.) Túžil po väčšej blízkosti. Dnešná doba nás vyzýva, aby sme viac hľadeli na jeho tvár a pozerali mu do očí, poznávali ho, vstupovali s ním do vzťahu a uvedomovali si, ako ho potrebujeme.

Apoštol Peter zase zažil pohľad Ježiša plný lásky napriek tomu, že ho tri razy zaprel. (Por. Lk 22, 61.) Cirkev nie je spoločenstvo dokonalých, ale spoločenstvo, ktoré Boh miluje. On sa na každého z nás pozerá s láskou. Dovoľme Bohu, aby nás kontemploval. Štát nás môže považovať za číslo, podnikatelia za nástroj alebo tovar a tu je Boh, ktorý na každého pozerá v láske. Mať túto lásku a dávať ju okolo seba to je radostná zvesť, teda naše poslanie a naša misia. Otcova láska dáva priestor jednému aj druhému. Zažívať lásku a dávať ju. Každý, kto zažíva, že je milovaný, môže byť aj kreatívny. Stačí sa len poobzerať a vidieť, kde a ako môžeme pomôcť.

Ježiš chodil po svete s tým, že sa kúpal v Otcovej láske, keď počúval „Toto je môj milovaný syn…“ (Mt 3, 17.). Otec mu nedal presné pokyny, čo má robiť, ale chodil v jeho láske a tú dával všetkým. Aj my sa máme nechať viesť jeho láskou, potrebujeme tvorivosť Ducha. Máme tu síce určitú štruktúru, ktorá nás usmerňuje, no dobrovoľníctvo prináša život a pomáha aj vtedy, keď je systém ťažkopádny a nevie sa rozhýbať. Dobrovoľník si vždy nájde robotu, častokrát aj nenápadnú, ale plnú lásky.

Otázky k dialógu

  • V čom spočíva podľa teba misia Cirkvi a v čom spočíva tvoja úloha v misii Cirkvi?
  • Ak chceme ohlasovať radostnú zvesť, čo mi najviac bráni v radosti? Čo je pre mňa radosť
  • Nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme počuli a videli. Prečo nie sme naplnení Bohom?
  • Ohlasovať Boha, znamená hovoriť o človekovi. Zdá sa nám, že je prepojený pohľad na Boha a na človeka? Originál s podobou?

Poznámky

1 Por. Vademékum pre synodu o synodalite, s. 41.

2 Por. BENEDIKT XVI. Origene alessandrino – II: La dottrina [online]. Città del Vaticano: Libreria editrice Vaticana, 2007 [cit. 19.04.2022]. Dostupné na internete: http://w2.vatican.va/content/benedict-xvi/it/audiences/2007/documents/hf_ben-xvi_aud_20070502.html.

3 Por. RUPNIK, M.I. Dire l’uomo. I. Persona, cultura della Pasqua. Roma: Lipa Edizioni, 2001, s. 147. 

4 Por. ŠPIDLÍK, Znáš Boha Otce, Syna i Ducha svatého?. Olomouc: Refugium Velehrad-Roma, 2005, s. 14.

5 Por. BENEDIKT XVI. San Gregorio di Nissa – II: La dottrina [online]. Città del Vaticano: Libreria editrice Vaticana, 2007 [cit. 19.04.2022]. Dostupné na internete: http://w2.vatican.va/content/benedict-xvi/it/audiences/2007/documents/hf_ben-xvi_aud_20070905.html.

Poznámka

Stále buďte tvoriví a slobodní a predovšetkým sa nechajte viesť Božím Duchom. Pokúsili sme sa priblížiť myšlienky, ktoré nás pri tejto téme oslovili, preto aj uvedený text má poslúžiť iba ako inšpirácia.

 

5. téma: Spoluzodpovednosť za misiu

Návrat na vrch stránky