Kňazský seminár sv. Františka Xaverského

     Kňazský
seminár svätého Františka Xaverského v Badíne pri Banskej Bystrici
vychováva kňazov pre banskobystrickú diecézu a pre niektoré rehoľné
spoločenstvá. Je súčasťou Univerzity
Komenského v Bratislave. História
každého kňazského povolania, ako napokon i každého kresťanského
povolania, je históriou nevypovedaného dialógu medzi Bohom a človekom,
medzi láskou Boha, ktorý volá a medzi slobodou človeka, ktorý Bohu
s láskou odpovedá. Cirkev je poverená starostlivosťou o kňazské
povolania a v každej dobe sa inšpirovala Kristovým príkladom. No
v rôznych historických obdobiach mala mnohé rozmanité formy,
ktorými povolania nielen spoznávala, ale aj sprevádzala. Druhý
vatikánsky koncil (1962-1965) ocenil jedinečnosť veľkého seminára ako
ozajstného domu formácie kandidátov kňazstva. Pod slovom seminár sa teda skrýva čas i miesto, no predovšetkým výchovné spoločenstvo, ktoré ustanovuje biskup, aby tí, ktorých si Pán povolal, mohli prežívať takú výchovu, akú Pán vyhradil Dvanástim. Táto formácia si všíma predovšetkým rozmer ľudský, duchovný, intelektuálny a pastoračný. Ľudský rozmer zahŕňa v sebe pestovanie radu nevyhnutných ľudských vlastností, ktoré nie sú potrebné len pre dosahovanie osobnej zrelosti kandidáta, ale aj vzhľadom k jeho budúcej službe. Výchovou má nadobudnúť lásku k pravde, čestnosti, úcte voči každej osobe, zmysel pre spravodlivosť, vernosť danému slovu, dôslednosť a zodpovednosť. Kňaz je povolaný žiť v celibáte, teda venovať celú svoju lásku Kristovi a Cirkvi. Preto výchova k zodpovednej láske a citovej zrelosti je veľmi potrebná. Je však isté, že rodina – prvý seminár – dáva pevný základ tejto časti formácie.

     Intelektuálny rozmer je
nevyhnutnou požiadavkou rozumu, ktorou sa kandidát usiluje získať
múdrosť, vďaka ktorej spoznáva Boha. Zakladá sa na štúdiu filozofie
a predovšetkým na štúdiu posvätnej náuky – teológie. Cieľom je osvojenie
si úplného a zjednocujúceho videnia právd, ktoré Boh zjavil skrze
Ježiša Krista a ktoré dosvedčuje viera Cirkvi.

     Cieľom
pastoračnej formácie je stať sa podľa vzoru Ježiša Krista pravým
duchovným pastierom. Nejde tu len štúdium vlastnej teologickej
disciplíny (pastorálna teológia), ktorá by oboznamovala kandidáta
kňazstva o nejakých pastoračných technikách. Táto formácia má vzbudiť
v seminaristovi pravú pastoračnú citlivosť, vychovať k vedomej a zrelej
zodpovednosti, hierarchii hodnôt, k správnemu hodnoteniu problémov
a k schopnosti voliť riešenia vo svetle viery a pastoračných
požiadaviek.

      Prvým
formátorom kandidátov kňazstva je biskup. V seminári je biskup prítomný
službou rektora, ostatných predstavených a profesorov, ktorí sú s ním
úzko spojení. Vzhľadom k špecifickým činnostiam jednotlivých
predstavených, rozoznávame:

–          vonkajšie fórum (rektor, vicerektor a prefekti)

–          vnútorné fórum (špirituáli)

      Rektor
zastupuje seminár pred cirkevnou i občianskou autoritou. Je aj prvým
vykoná-vateľom a koordinátorom výchovy seminaristov. V tejto úlohe mu
pomáha vicerektor. Prefekt pre výchovu zodpovedá za poriadok
a disciplínu v seminári. Študijný prefekt pomáha rektorovi pri
organizovaní a vedení vyučovacieho procesu. Špirituál je sprievodcom
a pomocníkom seminaristov v ich úsilí nasledovať Krista. Vykonáva úlohu
spovedníka a zodpovedá za duchovné aktivity v seminári.

     Súčasťou
vnútorného života seminára je samospráva. Zastupuje všetkých
seminaristov a napomáha pri riadení kňazského seminára a organizačnom
zabezpečení liturgických, športových, kultúrno-spoločenských a ďalších
aktivít seminaristov. Samosprávu tvoria : hlavný duktor, ceremoniár,
vedúci schóly, duktori a pedeli ročníkov, poštár, infirmarista,
šéfredaktor časopisu Xaver, referent pre masmédiá a kultúru a šport,
záhradník ako i mnohí iní.

     Vnútorný
život seminára ovplyvňuje vzájomná otvorenosť a spolupráca. Iba
v jej spojení so zodpovednosťou je možný harmonický život. Denný
poriadok je rozdelený tak, aby seminarista mohol budovať štyri vyššie
spomenuté rozmery svojej formácie. Základom je duchovný program, zvlášť
liturgická modlitba, rozjímavá modlitba, skriptúra (čítanie Svätého
Písma), lektúra (čítanie náboženskej literatúry), adorácia, prijímanie
sviatostí, ruženec, krížová cesta. Vrcholom duchovného programu je
slávenie Eucharistie, ktoré máme zväčša v ranných hodinách.

     Dôležitým
bodom programu je štúdium. Uskutočňuje sa v dvoch rovinách. Prvú
predstavujú prednášky a semináre vyučujúcich (pondelok – piatok), ktoré
sú v rámci študijných plánov RKCMBF UK v Bratislave. Druhú rovinu zaberá
samoštúdium. K dispozícii je knižnica s približne 30 000 knižnými
titulmi.