Diecézny archív je odborné pracovisko, ktoré preberá, eviduje, ochraňuje a sprístupňuje archívne dokumenty Banskobystrickej diecézy od jej vzniku až po súčasnosť. Uchovávajú sa v ňom rôzne archiválie, ktoré majú trvalú hodnotu pre poznanie dejín Katolíckej cirkvi, predovšetkým v rámci rozsahu diecézy.
Archív bol presťahovaný z Diecézneho centra Jána Pavla II. v Banskej Bystrici do priestorov bývalého seminára v Badíne v roku 2019.
Historické dokumenty uložené v Diecéznom archíve sú podľa pôvodu a tematicky rozdelené do archívnych fondov:
- Fond Priora de Ostrihom
Fond obsahuje spisy, ktoré boli prevzaté z Ostrihomskej arcidiecézy po vzniku banskobystrického biskupstva v roku 1776. Je to súhrn archívnej korešpondencie, ktorá bol v tom čase ešte „živá“, alebo bola považovaná za vhodnú v rámci fungovania novovzniknutej diecézy.
- Fond spisov Biskupského úradu z rokov 1776 – 1846
Ide o korešpondenciu pochádzajúcu z uvedených rokov. Fond je usporiadaný zväčša podľa dištriktov, do ktorých patrili jednotlivé farnosti, a zároveň je rozdelený na menšie časové obdobia.
- Fond spisov Biskupského úradu z rokov 1845 – 1895
Nadväzuje na predchádzajúci fond s tým rozdielom, že archívne dokumenty už nie sú združené na základe príslušnosti ku dištriktom, ale len v rámci jednotlivých rokov.
- Protokolárne knihy
Súpis korešpondencie Biskupského úradu. Je to užitočná pomôcka na orientovanie sa vo vyššie spomenutých fondoch.
- Spisy farských úradov 1895 – 1920
Ťažiskom fondu sú zinventarizované archívne dokumenty, ktoré sú triedené podľa jednotlivých farností. Väčšina z nich je písaná v maďarskom jazyku, sporadicky sa vyskytuje latinčina, poprípade slovenčina. Obsahovo tu možno nájsť pramene k majetkovej, hospodárskej a finančnej činnosti fár, poprípade katolíckych škôl či spolkov.
- Spisy farských úradov 1920 – 1990
Fond obsahuje bežnú agendu farských úradov, okrem iného napríklad aj spisy o rekonštrukciách či stavbách kostolov a farských budov, súpisy základín či hospodárske, kultúrne a školské záležitosti.
- Kanonické vizitácie
Pojem kanonická vizitácia predstavuje spôsob kontroly a záujmu biskupa alebo ním poverených zástupcov o činnosti farností. Podľa uznesení Tridentského koncilu zo 16. storočia bol predstavený diecézy povinný vykonávať ich priebežné návštevy, ktoré sa zapisovali do tzv. vizitačných protokolov. Evidovala sa do nich napríklad podrobná charakteristika farnosti alebo opis a rekonštrukcie sakrálnych stavieb. Zaujímavou časťou bolo vylíčenie v nej žijúcich veriacich. V našom Diecéznom archíve sú uložené vizitačné protokoly z rokov 1754 – 1829.
- Fond Banskobystrická kapitula
Banskobystrická kapitula vznikla súčasne s biskupstvom, a od roku 1780 začala vydávať hodnoverné listiny, čím nadviazala a nahradila činnosť hodnoverného miesta v Kláštore pod Znievom. Banskobystrická kapitula tak priamo súvisí s fondom Hodnoverné miesto Turčiansky konvent, ktorý je od roku 1956 v správe štátnych archívov, presnejšie sa dnes nachádza v Slovenskom národnom archíve v Bratislave. V našom archíve tak v rámci fondu máme hlavne dokumenty vytvorené činnosťou kapituly v rokoch 1780 – 1873. Popritom sú tu obsiahnuté aj archiválie z neskoršieho obdobia, ako napríklad účtovné knihy, rôzne typy protokolov, denníky, aktá alebo agenda správy biskupských majetkov v Pečeniciach a Sielnici. Nanešťastie, tento fond nateraz nie je spracovaný, pričom jeho viacnásobným presúvaním bola narušená aj chronologická postupnosť. Z tohto dôvodu je orientácia v ňom v určitom zmysle problémová aj v súčasnosti. Spracovanie fondu je v pozitívnom zmysle istou výzvou do budúcej činnosti nášho archívu.
- Fondy Panstvo Svätý Kríž, Lesný úrad Lutila, Lesná správa Tekovská Breznica
Tieto archívne dokumenty ohraničené približne rokmi 1579 – 1949 možno využiť ako pramene k dejinám rôznych odvetví hospodárstva, poľnohospodárstva či ťažby dreva na danom území. Zachytávajú oblasť svätokrížskeho panstva, ktorá bola tvorená dvomi dištriktmi – horným a dolným. K hornému dištriktu patrili obce: Bartošova Lehôtka, Janova Lehota, Jastrabá, Kopernica, Kosorín, Lutila, Lovča, Lovčica, Nevoľné, Nová Lehota, Pitelová, Prestavlky, Stará Kremnička a Trubín. Dolný dištrikt tvorili obce Čajkov, Rybník, Tekovská Breznica a Tekovské Nemce. Okrem nich patril k majetkom panstva aj obilný mlyn v Kremnici (1462 – 1891).
V druhej polovici 19. storočia lesný majetok svätokrížskeho panstva v hornom dištrikte prevzal novozaložený Lesný úrad v Lutile a v dolnom dištrikte Lesná správa v Tekovskej Breznici.
- Obežníky
Fond obsahuje obežníky biskupstva, ktoré v banskobystrickej diecéze vychádzali od roku 1871, pričom sú priebežne dopĺňané až do súčasného obdobia.
- Schematizmy
Užitočným prameňom k poznaniu dejín biskupstva či farností sú schematizmy. Bádateľ sa z nich môže dozvedieť napríklad personálne obsadenie diecézy v konkrétnom roku, počet veriacich vo farnostiach alebo ich filiálkach a mnoho ďalších informácií.
- Historické cirkevné matriky
Historické matriky sú základným zdrojom poznatkov pri tvorbe rodokmeňa. Aj keď síce boli na základe zákonov zo začiatku 50. rokov odovzdávané z fár do úschovy štátnych archívov, postupom času sa výnimočne podarilo objaviť niektoré stratené či zabudnuté kusy v historických knižniciach či archívoch.
- Odpisy cirkevných matrík
V archíve sú uložené i odpisy farských matrík, ktoré pravidelne vyhotovujú a posielajú duchovní dodnes. Tento fond je možné študovať len v rámci dodržiavania platných súčasných zákonov a ochrany osobných údajov, keďže pôvod je zväčša novšieho charakteru, t. j. od roku 1895.
- Jednotlivé farské archívy
Fondy obsahujú aj archiválie, ktoré boli postupne dovážané z fár z rôznych príčin, ako napríklad zrušenie farnosti alebo nedostatok miesta pre historický archív.
- Historická knižnica
Ide o knihy, ktoré boli zozbierané najmä z fár, avšak je tu uložený aj historický knižný fond biskupstva. Donedávna boli uskladnené v budove bývalého slovenského katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom, v roku 2019 však prešli pod priamu úschovu Diecézneho archívu v Badíne.
Mám záujem bádať v Diecéznom archíve Baskobystrickej diecézy. Ako mám postupovať?
V prípade záujmu o bádanie v našom archíve kontaktujte archivárku pani Mgr. Eriku Maliniakovú, PhD. (archiv.bb@rcc.sk alebo archiv2.bb@rcc.sk), ktorá Vám ochotne pomôže zistiť, či sa Vami požadované dokumenty v archíve nachádzajú. Potom je potrebné zaslať oficiálnu žiadosť o oprávnenie vstupu do archívu, kde uvediete okrem osobných údajov aj cieľ bádania. Žiadosť stačí poslať elektronicky. Po jej schválení si dohodnete termín návštevy.