Mons. Štefan Moyses
VI. diecézny biskup
1851 – 1869
Pochádzal z maloroľníckej rodiny (1797 – 1869)
vymenovaný panovníkom 30. augusta 1850, Pius IX. menovanie potvrdil 18. februára 1851
Štefan Moyses sa narodil v maloroľníckej rodine vo Veselom pri Piešťanoch v roku 1797. Teologické štúdiá uskutočnil v Pešti a v Ostrihome. Následne na Filozofickej fakulte Peštianskej univerzity získal doktorát z filozofie.
Po kaplánskych rokoch na rôznych miestach, ďalších 21 rokov prežil medzi Chorvátmi v Záhrebe ako profesor filozofie a gréčtiny na Kráľovskej akadémii. Prednášal po latinsky logiku, metafyziku, mravouku, bol rektorom diecézneho seminára. Záhrebským biskupom bol vtedy trnavský rodák Juraj Haulík.

Najväčšie zásluhy pre chorvátsku cirkev Moyses vyslúžil počas pobytu vo Viedni, kde zastupoval chorvátsku vládu.
V roku 1850 ho panovník František Jozef I. menoval za banskobystrického biskupa. Po pápežskom potvrdení prijal biskupské svätenie z rúk arcibiskupa Jána Scitovského dňa 25. mája 1851 v Ostrihome. 23. júla 1851 prišiel Moyses do Banskej Bystrice.
Kňazské rady v diecéze boli po revolučných rokoch nedôverčivé i nejednotné, časť z nich sa dostala do maďarských či rakúskych väzení. V Žiari nad Hronom, vtedajšom Svätom Kríži nad Hronom si nový biskup našiel zdevastovaný biskupský kaštieľ.
Hmotné postavenie kňazov zlepšil tak, že u panovníckeho dvora vo Viedni vymohol finančnú podporu pre kňazov. Banskobystrické gymnázium jeho zásluhou bolo poslovenčené.
Od roku 1852 obnovil vydávanie časopisu Cyril a Metod. V roku 1863 zorganizoval celonárodné oslavy milénia príchodu sv. Cyrila a Metoda na slovenské územie. Stal sa prvým predsedom novozaloženej Matice Slovenskej. Z priateľstva s evanjelickým teológom Karolom Kuzmánym vznikol počiatok ekumenickej znášanlivosti miestnych konfesií.
Zomrel neočakávane v symbolický dátum 5. júla 1869 v Žiari nad Hronom, kde je i pochovaný v biskupskej krypte.
Po jeho smrti viedol diecézu necelé 3 roky kapitulský vikár Tomáš Červeň.
viac v knihe Banskobystrické biskupstvo. Cestou cirkvi je človek…