Mons. Rudolf Baláž
XV. diecézny biskup
1990 – 2011
roky života (1940 – 2011)
menovaný 14. februára 1990
po jeho smrti diecézu viac ako 16 mesiacov viedol diecézny administrátor Mons. Marián Bublinec.
Rudolf Baláž bol rodák Banskobystrickej diecézy. Narodil sa 20. novembra 1940 v obci Nevoľné nad Kremnicou, žiaľ, pár dní po smrti otca Juraja, ktorý po chorobe zanechal manželku Rozáliu samú na výchovu šiestich detí. Matka dala chlapčeka pokrstiť na druhý deň v Jastrabej.
Pri náboženskej výchove najmladšieho syna matke pomáhali diecézni kňazi no obzvlášť františkáni z kláštora v Kremnici. Keď biskup Rudolf spomínal na pátra Baptistu Jozefa Chládecké
ho OFM, jeho tvár sa vždy znovu rozžiarila pri spomienkach na láskavého pátra a na tie mladé roky miništrovania a organovania vo Farnosti Kremnica.
Matka mu dopriala taktiež hudobné vzdelanie. V kremnickej Ľudovej škole umenia navštevoval hodiny klavíra a hry na husle. Medzi vyučujúcimi obzvlášť rád spomínal na učiteľa Júliusa Muráňa a riaditeľa Ľudovej školy Bohuša Jelínka. Zmaturoval na gymnáziu v Kremnici. Roky štúdia a prípravy na kňazstvo 1958 až 1963 prežil v Kňazskom seminári v Bratislave. Počas komunistického režimu žiadal o možnosť vyššieho teologického štúdia, čo mu bolo trikrát zamietnuté.
Sviatosť kňazstva prijal 23. júna 1963 z rúk biskupa Ambróza Lazíka.
Od roku 1971 do roku 1982 bol z rozhodnutia orgánov totality traktoristom JRD a vodičom nákladného auta v Domácich potrebách v Hronskej Dúbrave. Do výroby bol 31 ročný kňaz Rudolf stiahnutý z biskupského úradu v Banskej Bystrici, kde vykonával povinnosti aktuára a ceremoniára. Jeho predošlé pastoračné pôsobiská boli štyri, no len na jednom bol ponechaný dlhšie ako rok. Bolo to Vrícko, pred ním Vrútky, novoročný príchod v zimnej fujavici do Krupiny a prvé kaplánske miesto po kňazskej vysviacke bolo Brezno.
Správa o menovaní za diecézneho biskupa zastihla takmer 50 ročného kňaza Rudolfa Baláža na fare v Turčianskom Petre. Pastorácia v tejto farnosti bola pre neho obzvlášť šťastným obdobím aj vďaka živému spoločenstvu mladých ľudí, z ktorého pochádzal jeho osobný tajomník Mons. Jozef Štrba. Turčiansky Peter bol prvé farské pôsobisko po dvanástich rokoch skrytej a neraz nebezpečnej pastorácie na následky odobratého štátneho súhlasu. Ešte aj tu sa ho trinásťkrát pokúsili navštíviť príslušníci Štb.
Biskupskú vysviacku prijal 19. marca 1990 v Banskej Bystrici z rúk Jozefa kardinála Tomku. Ako motto pre svoju apoštolskú službu si vybral evanjeliovú výzvu Pravda vás vyslobodí – Veritas liberabit vos. Počas svojho pôsobenia vkladaním rúk udelil kňazskú vysviacku viac ako 200 kňazom.
Jedným z prvých pastoračných projektov nového biskupa bolo obnoviť kňazský seminár. Činnosť a históriu zlikvidovaného banskobystrického kňazského seminára, po jeho násilnom zavretí v roku 1950, obnovil biskupským dekrétom s platnosťou od 1. júla 1990.
Prvý akademický rok v priestoroch na hrade v Slovenskej Ľupči vtedy otvoril slovami: „Začíname v skromnosti, aby sa dielo vydarilo v duchu a v pravde.“ Za prvého rektora obnoveného seminára vymenoval Mons. Tomáša Galisa.
S obdobím budovania moderného kňazského seminára v Badíne sa však spája aj znášanie známej zostrojenej kauzy Triptych v roku 1995. Podrobnosti o kauze Triptych Rudolf Balá
ž verejne odkryl až o 15 rokov neskôr, v roku 2010, prostredníctvom filmového dokumentu Ivice Kúšikovej s názvom Zápas o Boha – 20 rokov v službe diecézy.
V roku 1993 začalo svoju činnosť v Banskej Bystrici prvé katolícke rádio na Slovensku, s pôvodným menom Rádio Mária a diecéznym rozsahom, neskôr s celoslovenským vysielaním a menom Rádio Lumen.
Slovenskí katolícki biskupi si 13. apríla 1994 za predsedu biskupskej konferencie zvolili Mons. Rudolfa Baláža. Konferencia biskupov mala vtedy neľahké úlohy, vymedziť práva a kompetencie cirkvi v postkomunistickom zriadení.
Mons. Rudolf Baláž bol predsedom Konferencie biskupov Slovenska do jubilejného roku 2000. Do tohto obdobia spadá aj jeho úloha spoluzakladateľa Katecheticko – pedagogickej fakulty sv. Ondreja v Ružomberku.
12. septembra 2003 na banskobystrickom námestí privítal vtedajšieho pápeža Jána Pavla II. a pred zhromaždením veriacich ho požiadal o otvorenie synody Banskobystrickej diecézy. Jej závery biskup Rudolf Baláž publikoval v roku 2006 v posynodálnom dokumente Zostaň s nami, Pane.
V roku 2004, na pamiatku návštevy pápeža, pomenoval renovovanú budovu bývalého kňazského seminára v Banskej Bystrici ako Diecézne pastoračné centrum Jána Pavla II. V ňom pod jednou strechou zhromaždil zriadené pastoračné centrá pre rodinu, mládež, katechézu, nepočujúcich, bioetiku, masmédiá, diecézny školský úrad, diecézny archív a diecéznu charitu.
Biskup Rudolf podporil obnovenie pôvodných mužských a ženských reholí na území diecézy. Pribudli aj nové kláštory, medzi nimi kláštor kontemplatívnych klarisiek kapucínok, kontemplatívnych bosých karmelitánok a karmelitánov. V Sampore pri Zvolene mnísi benediktíni postavili prvý kláštor ich novodobej histórie na Slovensku.
Obnovil katolícke školstvo na území vlastnej diecézy a viedol Komisiu pre katechizáciu a školstvo pri Konferencii biskupov Slovenska od jej zrodu až do jesene 2010.
Bol koordinátorom pri príprave podkladov na územnú reorganizáciu západnej metropólie Katolíckej cirkvi na Slovensku. Reorganizácia bola zavŕšená rozhodnutím pápeža Benedikta XVI. zo 14. februára 2008.
Posledné verejné vystúpenie biskupa Rudolfa bolo v nedeľu 17. júla 2011 v Hornej Vsi pri Kremnici. Tu posvätil novopostavený Farský kostol bl. Jána Pavla II., pápeža.
Biskup Baláž tu netajil dojatie nad skutočnosťou, že milovanému slovanskému pápežovi Jánovi Pavlovi môže zveriť duchovný patronát nad novovzniknutou farnosťou. „Verím, že nás Slovákov nosil v srdci ešte vtedy, kým ešte netušil, že bude pápežom,“ zamyslel sa pri spomienke na osobné stretnutia s niekdajším kardinálom Wojtylom v totalitnom období.
„Prijímajte preto Krista v eucharistii a všetci tvorte medzi sebou jednotu, lebo to je predzvesť neba,“ povzbudil vtedy veriacich v Hornej Vsi. Zaželal farskému spoločenstvu, aby Boha stále viac nachádzali v spoločnom čítaní a slávení Božieho slova a Eucharistie, vo vzájomných vzťahoch a v slovách svojho kňaza.
Biskup Rudolf Baláž zomrel 27. júla 2011 po 15-tej hodine. Diecézne spoločenstvo opustil v priestoroch svojej pracovne v Banskej Bystrici po náhlej masívnej embolizácii do pľúc. Vydýchol na záver stretnutia s kňazmi diecézy, ktorí prišli na bežnú dohodnutú návštevu.
Pohreb mal vo Farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie 3. augusta 2011 v Banskej Bystrici a o pár hodín neskôr vo Farskom kostole Premenenia Pána v Nevoľnom. Pochovaný je podľa svojej vôle na cintoríne v rodnom Nevoľnom.
Po smrti Rudolfa Baláža diecézu 16 mesiacov spravoval zvolený diecézny administrátor Mons. Marián Bublinec, až kým ju odovzdal 16. diecéznemu biskupovi Mons. Mariánovi Chovancovi.
Svätý Otec Benedikt XVI. pre Banskobystrickú diecézu menoval nového biskupa Mons. Chovanca 20. novembra 2012, kedy by sa nebohý biskup Baláž tu na zemi dožil svojich 72 rokov a zároveň v tento deň Nitrianska diecéza slávila výročie posviacky Katedrálneho chrámu svätého Emeráma.