Preskočiť na obsah Preskočiť na hlavnú navigáciu Preskočiť na pätičku

XII. diecézny biskup

1921 – 1941 (cez koadjútora do 1943)

roky života (1869 – 1943)

vymenovaný 13. novembra 1920 pápežom Benediktom XV.

Jeho smrťou plynulo pokračovalo plné spravovanie diecézy jeho dovtedajším biskupom koadjútorom.

Marián Blaha bol rodák z Liptovského Hrádku, kde sa narodil v júli 1869. Teológiu vyštudoval v diecéznom Kňazskom seminári v Spišskej Kapitule. Po prvých farských pôsobiskách sa so súhlasom svojho biskupa Smrečániho stal vychovávateľom synov grófa Andreja Zamoyskeho na zámku v Starej Ľubovni. Gróf ho odmenil okrem iného tak, že mu od pápeža Pia X. vyžiadal titul pápežský komorník.

Blaha v roku 1908 vycestoval do Ríma, kde vo francúzsky napísanej obhajobe „Pro Andrea Hlinka sacerdote“ objektívne opísal černovskú masakru i politické pozadie Hlinkovej suspenzie, ktorou ho potrestal biskup Párvy.

erb biskupa Blahu

V roku 1919 mal významné postavenie na Parížskej konferencii.

Dňa 13. novembra 1920 Mariána Blahu po zdĺhavých rokovaniach pápež Benedikt XV. vymenoval za banskobystrického diecézneho biskupa. Po dohode so Svätou stolicou boli dňa 13. februára 1921 v Nitre vysvätení prví traja slovenskí biskupi, v období medzivojnovej republiky, a to Ján Vojtaššák, Karol Kmeťko a Marián Blaha. Hlavným svätiteľom bol nuncius, arcibiskup Micara. Marián Blaha bol z troch nových biskupov najstarší, preto bol vysvätený ako prvý a toto označenie mu zostalo.

V Banskej Bystrici si biskup Marián získal srdcia veriacich a kňazov slovami prvej kázne, že im chce byť dobrým pastierom a prišiel k nim v mene tichého a poníženého Ježiša. Za generálneho vikára vymenoval Jána Kohúta. Biskup sa usadil v kaštieli v Svätom Kríži nad Hronom a tam býval do smrti.

V povojnových časoch sa mu podarilo obnoviť vyučovanie v kňazskom seminári. V čase keď nastúpil do biskupskej služby, mala diecéza totiž len 7 klerikov, ktorí študovali v Prahe, Olomouci a Trnave.

V roku 1936 už pre diecézu mohol vysvätit 21 novokňazov. Biskup Blaha počas návštevy Eucharistického kongresu v Chicagu v roku 1926 poprosil aj zahraničných Slovákov o finančnú podporu diecézneho seminára. Na štúdiá s víziou nových kvalitných profesorov pre seminár okrem iných poslal aj známeho biblistu Jozefa Búdu. Zaviedol pravidelnú kňazskú rekolekciu.

Vo Zvolene od roku 1928 až do konca druhej svetovej vojny vychádzal diecézny časopis Náš priateľ, ako úradný orgán takzvanej Katolíckej akcie, ktorú propagoval pápež Pius XI.

Biskup, okrem výstavby nových kostolov a zriaďovaní farností, obnovil Katolícke gymnázium v Kláštore pod Znievom i prispel na opravu pútnického miesta v Starých Horách.

Od roku 1938 sa pre chorobu utiahol do kaštieľa v Žiari nad Hronom, posledný obežník, ktorý podpísal, bol 10. júla 1941, kde diecéze oznámil, že pápež Pius XII. diecéze vymenoval biskupa koadjútora, Andreja Škrábika. Zomrel 21. augusta 1943 a spočíva v biskupskej krypte v Žiari nad Hronom.

viac v knihe Banskobystrické biskupstvo. Cestou cirkvi je človek…

 

Návrat na vrch stránky