Preskočiť na obsah Preskočiť na hlavnú navigáciu Preskočiť na pätičku

II. diecézny biskup

 

1800 – 1813

 

Gabriel Zerdahely (Szerdahelyi, Zerdahelyi, Serdaheli), šľachtic de Nitra (24. jún 1742 Nitrianska Streda – 5. október 1813 Žiar nad Hronom)

 

vymenovaný 16. augusta 1800

 

Po jeho smrti 6 rokov viedol diecézu kapitulský vikár František X. Valíček.

Jeho otec bol Imrich Szerdehelyi a matka Anna rod. Bošániová. Gabriel Zerdahelyi je rodákom zo šľachtickej rodiny v Nitrianskej Strede, ktorá konvertovala z evanjelickej viery. Študoval filozofiu v Bratislave a Trnave, teológiu na nemecko-uhorskom Kolégiu sv. Apolinára v Ríme. V Ríme získal aj doktorát z teológie. Za kňaza bol vysvätený v roku 1765. Bol doktorom okrem teológie aj filozofie. V cirkevných hodnostiach pôsobil na viacerých miestach v Maďarsku a na Slovensku. 11. decembra 1780 bol vymenovaný za pomocného biskupa vacovského a 14. januára 1781 bol vysvätený za titulárneho biskupa titopoliského. Takmer dvadsať rokov pôsobil ako pomocný biskup v diecéze Vacov. Bol považovaný za jedného z najvzdelanejších biskupov svojej doby v Uhorsku a stal sa teda i cisárskym radcom.

COA_bishop_SK_Zerdahelyi_GaborNa banskobystrického biskupa bol menovaný 16. augusta 1800, následne opustil Vacovskú diecézu, kde 19 rokov pôsobil ako pomocný biskup. Menovanie potvrdil Pius VII. 22. decembra 1800.

Do úradu banskobystrického biskupa bol slávnostne uvedený 25. marca 1801 v Katedrále a prijal službu v najchudobnejšom biskupstve.

Zerdahelyimu okrem iného veľmi ležala na srdci výchova budúcich kňazov a do dejín diecézy sa zapísal ako zakladateľ banskobystrického kňazského seminára.

Hoci jeho vzdelanosť bola známa, pri birmovkách vo farnostiach diecézy kázal pre svojich veriacich v slovenskom jazyku. Okrem iného bol zakladateľom biskupskej knižnice, do ktorej prispel exemplármi profánnych i teologických diel ešte zo svojich študijných rokov v Ríme. Vydal tlačou prácu jezuitu P. Segnera, diecézne cirkevné štatúty, ceremoniár. Autor príležitostných kázní a rečí. V Žiari nad Hronom založil aj biskupskú knižnicu, ktorá je uložená v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici.

Jeho diela:

  • Oratio ad suam majestatem…, Budapešť, 1795
  • Statua ecclesiastica diocesis Neosoliensis, Banská Bystrica, 1802
  • Ceremoniae missae solemnis, Banská Bystrica, 1805

Pochovaný je v biskupskej krypte v Žiari nad Hronom (vtedy Svätom Kríži nad Hronom).

Zdroj: Banskobystrické biskupstvo. Cestou cirkvi je človek; wikipedia.org

Autor erbu: Autor: GiMa38 – Vlastné dielo, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=4893715

Návrat na vrch stránky