Mons. Andrej Škrábik

XIII. diecézny biskup

1943 – 1950

Pochádzal z remeselníckej rodiny (1882 – 1950)

vymenovaný ako koadjútor 14. júna 1941, od 21. augusta 1943 plne prebral správu diecézy

Po jeho smrti bola diecéza bez biskupa 23 rokov, za prvého kapitulného vikára zvolený Daniel Briedoň, vláda dosadila Jána Decheta, potom bol ordinárom František Haspra.

V rodine mäsiara v Rajci sa v roku 1882 narodil Andrej Škrábik. Ako nadaného bohoslovca ho vtedajší nitriansky biskup Imrich Bende poslal študovať do Centrálneho seminára v Budapešti. V čase, keď slúžil ako osobný tajomník a ceremoniár nitrianskemu biskupovi Batthanimu, ukončil doktorátom postgraduálne štúdiá na Teologickej fakulte Budapeštianskej univerzity. Od roku 1917 vyučoval v diecéznom kňazskom seminári ako zastupujúci profesor fundamentálnej teológie.

Nitriansky biskup Karol Kmeťko Andreja Škrábika v roku 1935 vymenoval za generálneho vikára diecézy. Pápež Pius XII. Škrábika o štyri roky na to vymenoval na nitrianskeho biskupa koadjútora. Dňa 17. septembra 1939 prijal biskupskú vysviacku v Nitrianskej katedrále z rúk biskupa Kmeťku.

Už takmer 60 ročný prišiel Andrej Škrábik do odlišnej Banskej Bystrice, kam ho v roku 1941 určil pápež Pius XII. ako biskupa koadjútora pre slabnúceho Mariána Blahu. Rozdiely badal v tom, že vo farnostiach žili veriaci v diaspore s evanjelikmi, iní boli pod vplyvom komunizmu otvorene proti cirkvi. Cirkevné majetky boli zadĺžené a kňazský seminár bol na tom najhoršie.

Škrábikove názory na vzťahy medzi biskupom a Božím ľudom, pohľad na laický apoštolát a poslanie laikov boli na tú dobu novátorské.

Hneď začal opravovať biskupskú kúriu v Banskej Bystrici, ktorá dovtedy slúžila ako prenajatá banke. Andrej Škrábik už koncom roka 1941 presťahoval biskupský úrad do Banskej Bystrice. Tým splnil požiadavku Svätej stolice.

Po smrti biskupa Mariána od augusta 1943 viedol diecézu v ťažkom období druhej svetovej vojny i Slovenského národného povstania a sídlil v Banskej Bystrici. Pomáhal prenasledovaným, a ťažko znášal odsun nemecky hovoriacich diecézanov do zahraničia po roku 1945. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 s veriacimi prežíval útoky na Cirkev.

Zomrel 8. januára 1950 a pochovali ho v jednoduchom hrobe na Mestskom cintoríne v Banskej Bystrici, kde odpočíva dodnes.

viac v knihe Banskobystrické biskupstvo. Cestou cirkvi je človek…