Biskup žiadal Božie služby pre ľud odbavovať slávnostne. Pred očami mal však tie zvyklosti, ktoré mu utkveli v mysli v dobe mladosti: rímske služby Božie. Liturgia má byť lákavá a živá. Čas služieb Božích sa mal zariadiť tak, aby vyhovoval čo najväčšiemu počtu veriacich. V mestách bolo treba dbať na služobných ľudí, ktorí majú najviac voľna vo včasných ranných hodinách. V meste sa môžu spievať latinské piesne, na dedinách sa má však spievať v ľudovej reči, lebo dedinčania latine nerozumejú. Keď biskup spozoroval, že niektorí kantori aj na dedine spievajú len latinské piesne, dal na svoj náklad vytlačiť slovenský a nemecký spevník najobvyklejších kostolných piesní a žiadal, aby sa užíval výhradne tento pri kostolnom speve. Organovať sa malo len v nedeľu a sviatok, v pracovný deň nie, ale učiteľ sa mal nahlas modliť omšové modlitby. V soboty a na vigílie sa mali konať litánie.
Biskup zakázal zakladať akékoľvek konfraternity a novotné pobožnosti. Pri procesiách zakázal nosiť sochy a obliekať ich do šiat. Kostoly majú byť čisté a upratované dvakrát týždenne. Majú byť vydláždené kameňom a nie tehlou. Muži a ženy majú sedieť v kostole osobitne. Zakázal užívať pri manželských ohláškach rôzne epitetá. Bolo treba ohlásiť len men, stav a rodisko. Každoročne bola povinnosť farníkov vyspovedať sa svojmu farárovi. Ak sa niekto spovedal inde, mal o tom doniesť ceduľu. Akékoľvek pobožnosti bolo treba odbavovať cez deň, večer bolo zakázané. Pri utierni nesmú robiť účastníci poverčivé zvyky.
Biskup veľmi dbal na náboženskú náuku. V nedeľu po litániách sa mala robiť katechéza v kostole pre dospelých. Filialistov, ktorí nemôžu prísť do kostola na vyučovanie treba poučiť doma. Aby sa mohli ľahko učiť aj deti, bol vydaný malý, stredný a veľký katechizmus. Keďže sa ľudia ohradili, že prvé vydanie vyšlo v českej reči, dal biskup druhé vydanie vytlačiť v slovenčine.
Od roku 1756 sa na území novozriadeného biskupstva nekonala žiadna kanonická vizitácia. Posledná vizitácia bola len v dištrikte Zvolen. Preto nový biskup pre lepšie oboznámenie sa s duchovnou situáciou vo svojej diecéze začal uskutočňovať kanonické vizitácie. V roku 1778 vizitoval farnosti Tekovského dištriktu, v roku 1779 Turiec, v roku 1780 dištrikty Oslany a Bojnice, v rokoch 1781 – 1783 to bola Zvolenská župa a v roku 1784 samotnú Banskú Bystricu. Pri oboznámení sa s duchovným stavom vo svojej diecéze zistil mnohé nedostatky, hlavne na vidieku a z toho dôvodu začal zakladať nové farnosti.
Od roku 1777 zvolal biskup duchovenstvo v stredu pred Zeleným štvrtkom na hlavné zhromaždenie kléru, na ktorom ich oboznamoval so svojimi nariadeniami. Tieto diecézne zhromaždenia sa konali i v nasledujúcich rokoch, čím chcel pôsobiť na jednotu a duchovný rast jemu pridelenému kléru. Biskup sa snažil aj o vzdelanie kléru, tak napr. pre zdokonalenie sa v gregoriánskom speve povolal na dva roky z Fuld benediktína pátra Fructuosa Roedera, ktorý tu pedagogicky pôsobil. V roku 1786 zaviedol rímsky omšový poriadok, ktorý nahradil dovtedy ostrihomský používaný aj v Banskobystrickej diecéze.
Zdroj: BALÁŽ, Z.: Dejiny Banskobystrického biskupstva do roku 1870, Rigorózna práca, Banská Bystrica, 2009.
Diecézny archív, Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Banská Bystrica, Mišík, M.: Vznik a funkcia fár na území Banskobystrického biskupstva, rkp. 1976.
KONIAROVÁ A. a kolektív. Dvesto rokov banskobystrického kňazského seminára. Kňazský seminár sv. Františka Xaverského Banská Bystrica – Badín, Prvé vydanie. Banská Bystrica – Badín, 2007.
pk