Mons. Karol Rimely
X. diecézny biskup
1893 – 1904
z rodiny správcu arcibiskupských majetkov (1825 – 1904)
vymenovaný 23. marca 1893, pápežom potvrdené menovanie 15. apríla 1893
Po jeho smrti bol kapitulským vikárom Ladislav Višňovský a do 8 mesiacov nastúpil ďalší biskup.
Karol Rimely sa narodil v Ostrihome, v roku 1825, správcovi arcibiskupských majetkov. Filozofiu študoval v Trnave, teológiu vo Viedni, kde získal doktorát z teológie. Po kaplánskych pôsobiskách bol študijným prefektom na Pazmáneu vo Viedni. Neskôr profesorom cirkevných dejín a kanonického práva v Kňazskom arcibiskupskom seminári v Ostrihome. František Jozef I. ho v roku 1868 povolal a
ko súkromného učiteľa maďarčiny a humanitných vied pre následníka trónu princa Rudolfa a princezien Gizely a Klotildy.
Menovanie na banskobystrického biskupa prišlo od Františka Jozefa I. dňa 23. marca 1893, pápež Lev XIII. ho potvrdil, následne ho ostrihomský arcibiskup – prímas kardinál Klaudius Vaszary konsekroval na biskupa v Dóme sv. Martina. Slávnostné uvedenie do úradu banskobystrického biskupa bolo 14. septembra 1893 vo Farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici.
Mal vysoký vek (68 rokov) a národnostne cudzie prostredie, no ako dlhoročnému profesorovi mu zvlášť záležalo na kňazskom seminári. Preto nadstavil na už malej budove seminára ešte jedno poschodie, do budovy zaviedol vodovod a elektriku.
Biskup Karol bol veľkým ctiteľom Božského Srdca Ježišovho, v intenciách Leva XIII. zasvätil 10. júna 1899 Banskobystrickú diecézu Božskému Srdcu Ježišovmu. Zasväcujúci formulár bol v ten deň prečítaný vo všetkých kostoloch „v reči ľudu“.
Bol oddaným stúpencom vlády. Už v prvom obežníku nariadil, aby bola vo všetkých ľudových školách vyučovacím jazykom maďarčina. V katolíckych školách dôrazne zakázal používať učebnicu od Františka Sasinka – Dejepis Slovákov. V čase jeho biskupskej služby emigroval do USA aj diecézny kňaz Jozef Murgaš.
Karol Rimely po zdĺhavej chorobe zosnul 13. januára 1904, pochovaný je v biskupskej krypte v Žiari nad Hronom.