Preskočiť na obsah Preskočiť na hlavnú navigáciu Preskočiť na pätičku

3. synodálny podnet: Pri Baránkovom stole…

Pri Baránkovom stole je každý vítaný

Obrátenie Kornélia, či Petra?

Odborníci nám hovoria, že Skutky apoštolov sú dielo, ktoré je postavené akoby zrkadlovo. V prvej časti je protagonista apoštol Peter a v časti druhej apoštol Pavol. A v podstate všetko, čo zažije Peter, zažije nejakým spôsobom aj Pavol. Napríklad: Peter je vyslobodený z väzenia, aj Pavol je vyslobodený z väzenia. Peter uzdravuje chromého, aj Pavol uzdravuje chromého. Peter má dlhú reč, aj Pavol má dlhú reč… Pavol sa obrátil, aj Peter sa obrátil? Určite, ale takýto sviatok – Obrátenie sv. Petra – nám v liturgii chýba…

Máme iba Obrátenie sv. Pavla… To však neznamená, že Peter nezažil drámu obrátenia sa, alebo otvorenia sa… Nemyslím tak ani na pokánie, ktoré konal potom, ako zaprel Pána, ale na obrátenie sa, alebo otvorenie sa Duchu Svätému cestou ku Kornéliovi. Opisujú nám to Skutky apoštolov v 10. hlave. Bolo by nádherné sláviť sviatok Otvorenie sa svätého Petra. Peter musel prebojovať nemalý boj na ceste ku Kornéliovi a porušiť všetko, čo mu bolo dovtedy drahé. Ako pripomína prípravný text synody v bode 23:  

„Ide o skutočné a opravdivé obrátenie, o bolestivý prechod a nesmierne plodné opustenie vlastných kultúrnych a náboženských kategórií: Peter súhlasí s tým, aby jedol spoločne s pohanmi jedlo, ktoré vždy považoval za zakázané, spoznáva ho ako nástroj života a spoločenstva s Bohom a s druhými. A v stretnutí s ľuďmi, v ich prijatí, spoločnom kráčaní s nimi a vstúpení do ich domovov si uvedomuje význam svojej vízie: nijaká ľudská bytosť nie je v Božích očiach nehodná a rozdielnosť nastolená vyvolením nie je výlučným uprednostnením, ale službou a svedectvom univerzálneho dosahu.“

Udalosť otvorenie sa svätého Petra nám nejako uniká a nevieme ju zaradiť do pastoračnej praxe. Ako je možné, že sa obracia nie pohan Kornélius, ale Peter? Ako je možné, že Duch zostupuje na pohanov, ako kedysi na apoštolov? Ako je možné, že Duch nečaká na udelenie sviatosti, ale ju predbieha? Ako by nemali byť pokrstení vodou tí, ktorí už predtým boli pokrstení Duchom? Kto som ja, aby som prekážal Duchu Svätému? Otázky, ktoré si dnes veľmi nekladieme, pretože celkom nezapadajú do našich pastoračných a snáď ani dogmatických schém…

Možno, že návrat Cirkvi k prameňom, z ktorých pila v apoštolských časoch, by nám mohol pomôcť objaviť aj tento rozmer a nejakým spôsobom reflektovať aj pastoračne udalosť otvorenia sa, ktorá vyvrcholila v Kornéliovom dome. Ako objaviť tento rozmer? Čo nám to všetko chce povedať? Neviem. Ale asi od toho je tu spoločné kráčanie, aby sme sa to vo vzájomnom dialógu pokúsili objaviť…

Ikona: Tabuľa spoločného stola

Inšpiráciou pre katechézu môže byť ďalšia Ikona zo synodálneho diptychu, ktorý pripravili umelecké ateliéry Centra Aletti. (Podrobný komentár k ikone synodálneho diptychu a aj samotný obraz sa nachádzajú na https://bbdieceza.sk/dokumenty/materialy-na-stiahnutie/)

 Druhá časť diptychu nás stavia pred večné Turíce, kde okolo tabule spoločného stola nachádzame apoštolov s Petrom uprostred a po jeho pravici Kornélia, ďalšieho pohanského stotníka, so svojou rodinou. Z ruky Boha Otca vychádzajú plamene Ducha Svätého, všetkých osvecujú a dávajú im život synov, aby mohli žiť ako jeho deti, a teda aj ako bratia a sestry. Je potrebné prijať, že vzájomné porozumenie, spolupráca, spoločenstvo ľudí, jednota ľudstva nie je iba horizontálna skutočnosť, ale aj dar, ktorý prichádza od Boha, Otca. Tento dar je Božia láska, ktorá sa nám zjavila v smrti a zmŕtvychvstaní Krista.

V centre obrazu sa preto nachádza Veľkonočný baránok (Por. Zjv 5,6), obetovaný, ale  živý, priamo a radikálne nasmerovaný na Otca. Jeho rana zotrváva, stále pripomína, že synodalita je dar, ktorý sa rodí v Kristovom srdci. Na stole pred Petrom je prestretý obrus s rôznymi zvieratami, prostredníctvom ktorých chápe, že v očiach Božích nie je žiaden človek poškvrnený alebo nečistý (Por. Sk 10,28-29). Ďalšou postavou je kanaánska žena (Por. Mt 15,21-28), ktorá s poníženosťou prosila o milosť uzdravenia pre svoju dcéru, pripomínajúc Pánovi, že aj šteňatá jedia odrobinky, ktoré padajú zo stola. Jej prítomnosť pri spoločnom stole odkazuje na to, že pri Baránkovom stole je každý vítaný.

Modlitba

Dobrotivý Bože, ďakujeme ti za príklad Petra a Kornélia, že tvoje pozvanie patrí všetkým, a že pri tvojom stole je každý vítaný. Pomôž nám žiť spoločenstvo jedného stola ako bratia a sestry. Amen.

3. synodálny podnet: Pri Baránkovom stole je každý vítaný

Návrat na vrch stránky