1. synodálny podnet
Adventná výzva
Nosné slovo v synodálnom procese je „kráčanie vo viere“. Vo Svätom písme môžeme nájsť viacero postáv, ktoré rôznym spôsobom kráčajú za hlasom Božím. Typickou a krásnou adventnou postavou je Panna Mária. Počula Pánovo slovo a dáva mu svoje „fiat“. Plná tohto zážitku sa ponáhľa k príbuznej Alžbete, zdieľa sa s ňou, komunikuje svoju radosť a vyjavuje svoje vnútro, jej srdce spieva „Velebí moja duša Pána…“ Je to kráčanie z radosti zážitku z Božieho posolstva.
Na odlišný typ kráčania vo viere odkazuje príbeh Emauzských učeníkov (Porov. Lk 24, 13-35). Mohli by sme ho pomenovať ako kráčanie zo sklamania a rezignácie. Evanjelista Lukáš charakterizoval ich stav slovami: „Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali“ a zdá sa, že neraz by sme mohli takto poukázať aj na naše kráčanie. Zvrat v udalostiach a v ich životoch nastáva, až keď sa k nim Ježiš pridal a kráčal s nimi. Ako centrálna postava posledných udalostí vysvetľoval im všetko, čo sa na neho v Písme vzťahovalo, zapaľoval im srdcia, napokon sa im otvorili oči a spoznali ho pri lámaní chleba. V tejto radosti sa vrátili do Jeruzalema a zdieľali ju s ostatnými.
Ponúka sa nám priestor uvedomiť si, že Ježiš chce kráčať s nami – veriacimi, neveriacimi, pochybujúcimi a blúdiacimi. Chce premieňať naše videnie života a súvislostí podľa svojej optiky. Otvára nám oči pre Božie videnie vzájomných súvislostí a kontextov aj v tomto našom čase, plnom rozličných zmätkov a neistoty. Keďže je Logos, Slovo, skrze ktoré všetko povstalo, pozýva nás, aby sa naše srdcia naplnili nádejou a zahoreli radosťou skrze Písmo, a aby sme sa spoločne – v súčasnosti v rámci možností, ktoré máme – stretávali pri lámaní chleba, lebo tam zjavuje seba samého.
Modlitba
Pane, pomôž nám kráčať vo viere, že si stále s nami. Pomôž nám chápať znamenia našich dní, a že bohatstvom nášho života a našej viery si Ty sám. Amen.